Mriežky
Pravidelné energetické siete, ktoré pokrývajú povrch planéty a získavajú energiu z magnetického poľa Zeme.
Veľká ortogonálna mriežka získava energiu z magnetického poľa Zeme. Tvorí pravidelnú sieť zloženú z pásov sv. Juraja, ktoré majú pozitívnu polaritu, a Ley pásov, ktoré symetricky obklopujú pásy sv. Juraja a majú silne negatívnu polaritu. Kríženie týchto pásov aj samotné pásy mali v histórii pre ľudí dôležitý význam – v miestach prekrížených pásov sú veľmi silne polarizujúce polia, na ktorých ľudia často budovali sakrálne miesta.
Hartmannova mriežka a Curryho mriežka (pásy Hartmanna a Curryho) pokrývajú v takmer pravidelných vzdialenostiach povrch celej našej planéty. Sú nevyhnutné na zachovanie koordinovaného magnetického poľa Zeme a navzájom sa prekrývajú.
Hartmannova mriežka
Hartmannova mriežka sa skladá z prirodzených pásov energie prebiehajúcich mrežovite od severu na juh a od západu na východ. Je pomenovaná podľa Dr. Ernsta Hartmanna, ktorý ako prvý popísal tento jav. Linky mriežky sú asi 15 až 20 cm široké a sú od seba vzdialené 2 metre (6.5 stopy) v severo-južnom smere a 2.5 metra (8 stôp) vo východo-západnom smere (pozri obrázok). Medzi týmito geometrickými linkami ležia neutrálne oblasti, takzvaná nenarušená mikroklíma. Energia tejto siete preniká všetkým, čo jej stojí v ceste. Pôsobí až do horných poschodí výškových stavieb a jej žiarenia prechádzajú celou stavbou a pôsobí na všetko živé. Podieľa sa na vzniku geopatogénnych stresových zón a polí.
Curryho pásy
Curryho pásy prebiehajú mrežovaním od severozápadu na juhovýchod a od severovýchodu na juhozápad, diagonálne sever-juh. Curryho pásy sú pomenované podľa ich objaviteľa MUDr. Manfreda Curryho, riaditeľa Medicínsko-bioklimatického inštitútu v Riederau na Ammersee v Bavorsku a autora knihy „Die Schlüssel zum Leben". Prieskumy ukázali, že tieto pásy majú charakter horizontálne polarizovaného žiarenia a sú široké 11 až 21 cm (maximálne 100 cm). Pásy sú od seba vzdialené zhruba 3×3 m. Opäť, ako pri Hartmannových pásoch, je škodlivosť Curryho pásov takmer konštantná. Kríženie týchto pásov výrazne zvyšuje ich patogénny účinok.
